Hory, doly i doliny s vrchovinou

Späť Kde ona nocuje

Matka
Hory, doly i doliny s vrchovinou,
spievajte o zbojníčkovi, o jedinom,
grúne, prte a pažite pod sihlinou -
o tom, ako nôckou chodil za dievčinou,
ako mu ona okienko otvárala,
ako si milého nôckou uctievala.

Zbor
Idú, letia už žandári nôckou temnou,
na kameni budeš líhať, zbojníček môj,
na kameni hlavu zložíš, hlávku bujnú, hojoj!
A v temniciach-kameniciach biť ťa budú...
Oj nebudú, drábi moji najmilejší,
bo on je na božom svete najmocnejší!
Hej vyskočia hôrni chlapci ako jeden
a potom vám, drábi moji, bude amen!
Keď len žmurkne, na klobúku pierko strasie, hojoj!
V ratúze sa každý žandár na kľúč zavrie.
Keď sa blyskne v košieľôčke vyšívanej,
žandári skrúcajú kľúč na piatej bráne.
Keď ovinie si onucky mušlínové,
žandári už pribíjajú rífle nové,
keď si obul svoje bystré krpce, hojoj, hojoj!
Žandárom už zamieralo srdce, hojoj
- keď zakresal na práchne iskierky hrejú,
poďho všetci do myšacej dierky, hej ju!

A v tej dierke veru by tak nesedeli,
keby tak nebažil po teplej posteli,
keď mu milá skočné čižmy vyzúvala, hojoj,
v žandároch sa už zas guráž zobúdzala.
Keď mu milá pohladila kabanicu,
žandári už chceli stavať šibenicu, hoj!

Späť Kde ona nocuje