Anička, dušička

Jánošík
Anička, dušička, pre živého Boha,
kedy mi dáš vienok, kedy budeš moja?
Pol roka už nejem, pol roka nepijem
prečo sa predo mnou ako vtáča kryješ?

Prečo sa mi skrývaš ako vtáča v mreze,
aj tak ťa poviažem do svojej reťaze,
aj tak si ťa chytím, potom budeš moja,
kým nemám tvoj vienok nenájdem pokoja,
aj tak si ťa chytím, potom budeš moja,
kým nemám tvoj vienok nenájdem pokoja,

Anička
Vtedy budem tvoja, keď sa družiny vzdáš,
keď to zbojníčenie kvôli mne zanecháš.
Vtedy budem tvoja, keď sa gazdom staneš,
nie mi je po chuti to tvoje zbíjanie,
načo máš chodievať až dakde do Viedne,
keď ti lepšie bude sedieť doma pri mne?