Pohnevali sme sa moje oči a ja
prezradili včera, čo už dlho taja.
Keď sme sa vracali spolu s milým k lesu,
odbehli mi vzorne ku skalnému tesu.
Darmo som volala za sebou ich v hneve.
Musel ísť môj milý ku skalinám pre ne.
A keď mi ich podal silnou mužnou dlaňou,
nebola som ja viac vlastných očí paňou.